Prečo nevyhľadávame pomoc, keď ju potrebujeme?

Čo znamená skratka GBV?

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zažije počas svojho života jedna z troch žien na celom svete nejakú formu sexuálneho alebo iného násilia. Počas pandémie Covid-19 boli ženy (a nie len ženy) vystavené zvýšenému riziku domáceho násilia a iných foriem sexuálneho alebo pohlavného násilia. Aj napriek tomu, že sa obete násilia snažia čoraz viac otvorene rozprávať o danej téme, stigma a množstvo skrytých bariér stále bránia obetiam vyhľadať pomoc.  

Preto sa aj my na Ministerstve zdravotníctva zamýšľame, ako môže behaviorálna veda pomôcť obetiam týchto násilných činov pri hľadaní pomoci.

Hľadanie (behaviorálnych) riešení

Počas pandémie COVID-19 vznikla medzinárodná online pracovná skupina, ktorá spájala behaviorálnych odborníkov z celého sveta. Hlavným cieľom tejto skupiny, zastrešenej Organizáciou Spojených národov, bolo pomôcť v boji proti rôznym negatívnym dopadom pandémie.

BEET sa pod vedením Martiny Fehérovej stal súčasťou tejto pracovnej skupiny a viedol skupinu odborníkov zameranú na sekundárne dopady pandémie práve v spojitosti s témou sexuálneho a pohlavného násilia (medzinárodne nazývanou Gender Based Violence – GBV). Beet na tejto téme spolupracoval s behaviorálnou jednotkou z Južnej Afriky a behaviorálnou analytickou jednotkou z Nového Južného Walesu v Austrálii. Spolu s týmito tímami sme hľadali možné riešenia na zlepšenie tejto situácie v oblasti GBV na celom svete.

Nesúďme obete násilia

Existuje mnoho faktorov, ktoré životnú situáciu obetí násilia ešte viac komplikujú:

  • nejasné predpisy týkajúce sa zákazu kontaktu s obeťou násilia,
  • rôzne mylné informácie a celkový nedostatok informácií,
  • strach,
  • obavy zo straty príjmu a nedostatku ochrany pre dané obete.

 

Niektoré dôsledky súvisiace s týmito faktormi priamo zahŕňajú úlohu živiteľa rodiny (napríklad matky s deťmi), pocit bezmocnosti, depresiu, strach z následkov, strach z reakcií okolia, keď sa o tom dozvedia, a mnohé ďalšie. Je dôležité mať na pamäti jedno, každý z nás reaguje v krízových situáciách inak. Je preto mimoriadne dôležité neposudzovať správanie obete, ale snažiť sa podporiť v snahe o zmenu.

“Akékoľvek obavy totiž môžu byť kľúčové v tom, aby obeť vyhľadala pomoc.”

Zdroj: unsplash.com

Aké sú dostupné behaviorálne intervencie?

Behaviorálna veda nám pomáha chápať a vysvetľovať bariéry v správaní nielen obetí ale aj ľudí ktorí prichádzajú do kontaktu s obeťou. Ľudia sa častokrát správajú inak keď sú v spoločnosti ostatných a niekedy násilné správanie prehliadnu. Tento jav sa nazýva efekt svedkov (z anglického bystander effect). Avšak častokrát aj v prípade, že je obeti ponúknutá pomoc – obeť danú pomoc odmietne.

V rámci spolupráce Beetu a behaviorálnych jednotiek z Južnej Afriky a Nového Južného Walesu sme sa preto pozreli na behaviorálne intervencie ktoré sú zamerané na tri oblasti:

  • zmenu systému,
  • zmenu sociálnych noriem a 
  • zmenu správania „svedkov“.

Zmena systému

Intervencie zamerané na zmenu systému prostredníctvom digitálnej aplikácie. Avow mobilná aplikácia zameraná na obete (ktoré sú motivované pre zmenu správania a vyhľadanie pomoci) ale aj na násilné osoby. Táto aplikácia zahŕňa intervencie vysvetľujúce súdne nariadenia v jednoduchej forme, pripomienky na súdne vypočutie, implementačné zámery a terapeutické nástroje, bola zavedená behaviorálnou jednotkou v Novom Južnom Walese do oficiálneho súdneho konania. Ukázala sa ako veľmi užitočný nástroj, keďže zvýšila účasť na súde o 25% a pomohla obetiam násilia porozumieť ich právam a možnostiam.

Zmena sociálnych noriem

Intervencia zameraná na zjednodušenie sociálnych noriem môže byť účinným spôsobom pomoci obetiam, ktoré nie sú motivované k vyhľadaniu pomoci. V kontexte násilia voči ženám to môže znamenať, že sa zmenia sociálne normy týkajúce sa akceptovateľnosti násilia. čo pomôže prekonať stigmatizáciu, ktorá môže brániť obetiam násilia v tom, aby vyhľadali pomoc.

To môže zahŕňať napríklad zvyšovanie povedomia o negatívnych dôsledkoch násilia, podpora rovnosti pohlaví a spravodlivosti alebo posilnenie práv žien. Napádanie obete znásilnenia napríklad tým, že si za to mohla sama, je neoprávnené obviňovanie obete zo situácie, do ktorej sa dostala, a nespravodlivé ospravedlnenie násilia spáchaného na nej.

Tento druh obviňovania sa nazýva “Victim blaming ” a môže mať ďalší negatívny vplyv na obeť.

V prípade znásilnenia môže byť obviňovanie obete vyjadrené rôznymi spôsobmi. Môže sa to týkať:

  • jej vzhľadu (napríklad to, že bola oblečená provokatívne),
  • správania (napríklad to, že sa chovala príliš priateľsky),
  • alebo jej predchádzajúcej histórie (napríklad to, že už v minulosti mala sexuálne styky s inými ľuďmi).

 

Tento druh obviňovania môže byť veľmi škodlivý pre obete, pretože môže spôsobiť pocit hanby, sebaobviňovania a strachu zo spoločenského odsúdenia. Môže to tiež odradiť obete od vyhľadávania pomoci, keďže si môžu myslieť, že budú ďalej odsudzované alebo nedostanú podporu, ktorú potrebujú.

Je dôležité si uvedomiť, že násilie je vždy zodpovednosťou páchateľa a nikdy nie obete. Nikto si nezaslúži byť napadnutý alebo zneužitý, bez ohľadu na to, čo sa stalo pred násilným činom. V niektorých krajinách počas pandémie vznikli call centrá, ktoré umožňovali diskrétne hlásenie násilia. Zamestnanci týchto centier volali náhodne ľuďom, ktorí boli následne  vyzvaní k odpovedi na otázku, či sú terčom násilia. Odpovede boli zaznamenané jednoduchým stlačením čísel na klávesnici mobilu, čím bolo zaručené anonymné ohlásenie ak ohlasovateľ nebol v tomto momente sám. Tento spôsob umožňuje rýchlu a diskrétnu pomoc obeti násilia bez ohrozenia jej bezpečnosti.

Zmena správania svedkov

Intervencie zamerané na svedkov násilia môžu byť efektívnym spôsobom ako pomôcť obetiam násilia. Je dôležité podporiť svedkov násilia, aby prekonali svoj strach a nečinnosť. Svedkovia sú dôležití pretože môžu poskytnúť informácie o násilí, ktoré sa deje, a pomôcť zabrániť jeho opakovaniu.

Avšak, mnohí svedkovia sa často boja zasiahnuť, pretože majú strach z represálií (odplaty) zo strany páchateľa alebo sa cítia neistí v tom, čo majú robiť. Intervencie zamerané na edukáciu o tom, čo robiť sú preto jednou z najefektívnejších taktík ako podporiť výzvu k akcii.

To znamená, že svedkovia by mali byť informovaní o tom, čo konkrétne majú robiť, ak sú svedkami násilia alebo ak sa obeť obráti na nich o pomoc. Okrem toho, intervencie by mali byť zamerané aj na vysvetľovanie dôležitosti úlohy svedkov a ich  vplyvu, pri  pomoci obetiam. Toto vedomie môže pomôcť svedkom prekonať svoj strach a nerozhodnosť.

Helping hand for the elder person, real photo

Ako inak môže pomôcť behaviorálna veda?

Na záver je dôležité pripomenúť, že tieto intervencie a opatrenia v oblasti sexuálneho a pohlavného násilia sú len jednou z možností, ako pomôcť obetiam. Zabezpečenie prístupu k odbornej pomoci a podpore je nevyhnutné na zotavenie sa z traumatických skúseností. V našom tíme sme sa počas pandémie zamerali na hľadanie účinných nástrojov pomoci v oblasti sexuálneho a pohlavného násilia. Prepojili sme sekundárne dôsledky pandémie COVID-19 s otázkami duševného zdravia mladých ľudí. Na nasledujúcom odkaze sa dozviete viac o výsledkoch našej štúdie o tejto problematike.

Zaujímavým zistením bolo, že anonymita má významnú úlohu pri vyhľadávaní pomoci v prípade závažných príznakov depresie a úzkosti. V budúcom blogu venovanom tejto téme vám predstavíme nástroj pomoci – Buddy systém.

Tento systém nám pomôže poskytnúť oveľa účinnejšiu pomoc v oblasti sexuálneho a pohlavného násilia a súčasne sa zamerať aj na tému duševného zdravia mladých ľudí. Buddy systém plánujeme implementovať v blízkej budúcnosti a na základe výsledkov spomínanej štúdie a sme presvedčení, že bude prínosom pre mladých ľudí, ktorí sa s týmto problémom, žiaľ, stretávajú.