Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore klinická psychológia
NÁVRH
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 45 Zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydáva túto koncepciu:
1.1. Náplň a hlavné úlohy starostlivosti v odbore klinická psychológia, vymedzenie činnosti
Klinická psychológia je aplikovaná psychologická disciplína a špecializačný odbor psychológie, ktorý sa zaoberá kontinuálnou a komplexnou starostlivosťou o duševné a behaviorálne zdravie jednotlivcov, párov, rodín a v bio-psycho-sociálnom a spirituálnom kontexte z aspektu celého kontinua zdravia a choroby. Je to široko koncipovaný špecializačný odbor – zaoberá sa širokou škálou problémov duševného, telesného a behaviorálneho zdravia – a vyznačuje sa komplexnosťou a integráciou vedomostí a zručností zo širokého spektra disciplín v rámci samotnej psychológie aj mimo nej.
a zúčastňuje na sledovaní a realizácii rôznych preventívnych programov v oblasti duševného a telesného zdravia. Realizuje a rozvíja aj výskum v odbore klinická psychológia a v príbuzných odboroch.
Klinickí psychológovia poskytujú tiež vedecky podložené konzultácie fyzickým osobám, pracovníkom inštitúcií, organizácií a komunitám, poskytujú vzdelávanie, výcvik/tréning a supervíziu, a poskytujú postupy založené na vedeckom výskume. Rozsah pôsobnosti klinickej psychológie zahŕňa všetky vekové kategórie, početné rozmanitosti a rôzne systémy.
Základné oblasti klinickej psychológie z hľadiska teoretických a operatívnych poznatkov tvoria:
V rámci všetkých úrovní prevencie klinickí psychológovia uplatňujú špecifické poznatky z oblasti psychohygieny a psychológie zdravia. Podieľajú sa na utváraní odporúčaní ohľadom takého životného štýlu, ktorý pôsobí v smere predchádzania škodlivým návykom a závislostiam a v smere harmonizácie medziľudských vzťahov vo všetkých oblastiach života. Podieľajú sa na včasnom zisťovaní psychických porúch, sledujú psychický vývin a jeho zmeny u detí a adolescentov, významne participujú na tvorbe a realizácii preventívnych programov, vykonávajú skríningové vyšetrenia a vedú psychostimulačné a psychoedukačné programy. Klinickí psychológovia sa aktívne podieľajú na vyhľadávaní rizikových jedincov a skupín. Klinickí psychológovia sú integrálnou súčasťou pracovných tímov, ktoré pripravujú, tvoria a realizujú národné, regionálne a lokálne programy na podporu zdravia.
Psychológia zdravia
Klinická psychológia zdravia skúma a implementuje klinicko-psychologické služby v rôznych populáciách a prostrediach na podporu zdravia a pohody a na prevenciu, liečbu a zvládanie chorôb a postihnutí. Klinická psychológia zdravia ako komplex psychologických, sociálnych, kultúrnych a biologických faktorov, pričom toto chápanie aplikuje na profesionálne činnosti, ktoré zahŕňajú aj:
Klinickí psychológovia vychádzajú aj z toho, ako učenie, pamäť, vnímanie, kognície a motivácia ovplyvňujú správanie súvisiace so zdravím a ako ovplyvňujú somatické ochorenia, úrazy a postihnutia. Príklady problémových oblastí, ktorým sa odbor venuje:
Klinická psychológia zdravia slúži každej osobe akéhokoľvek veku s ochorením (aj bez ochorenia), ktorému by sa dalo predchádzať, liečiť ho alebo rehabilitovať pomocou psychologických techník alebo postupov. Primárne zameranie je na problémy, ktoré sa prejavujú ako fyzické ťažkosti, na rozdiel od problémov, ktoré sú obmedzené na emocionálne alebo duševné zdravie.
Medzi recipientov služieb klinickej psychológie zdravia patria:
Na výkon služieb klinickej psychológie zdravia sú o.i. vhodné aj poradenské centrá ochrany a podpory zdravia všeobecne nazývané ako poradne zdravia, ktoré poskytujú služby prostredníctvom odborných pracovníkov, ktorí zabezpečujú preventívne vyšetrenia a poradenstvo podľa individuálnych potrieb záujemcov.
Aktivity poradní zdravia sa zameriavajú na zvyšovanie záujmu obyvateľov o vlastné zdravie, poznávanie zdravotných rizík a prevenciu chronických neinfekčných chorôb, a to najmä srdcovo-cievnych (vysoký krvný tlak, srdcová či mozgová príhoda), chorôb látkovej premeny (obezita, cukrovka, poruchy metabolizmu tukov) a onkologických ochorení. Poradenstvo vychádza z vyšetrenia hlavných rizikových faktorov, ktoré súvisia so spôsobom života a odporúčaní v oblasti úpravy životného štýlu podľa individuálnych potrieb záujemcov. Poradenstvo z aspektu klinickej psychológie môže fungovať napr. v rámci poradne na odvykanie od fajčenia, poradne podpory psychického zdravia, poradne nefarmakologického ovplyvňovania krvného tlaku, poradne pre deti a mládež, protidrogovej poradne – HIV/AIDS.
V rámci sekundárnej, terciárnej a kvartérnej prevencie klinickí psychológovia vyvíjajú a aplikujú psychologické preventívne programy na podporu zdravia, kompliancie, na predchádzanie alebo obmedzenie recidív a relapsov ochorení, traumatizácie, hospitalizmu a predčasnej invalidizácie. Zúčastňujú sa komplexnej terapie, rehabilitácie a resocializácie chronicky chorých ľudí, ľudí s trvalým somatickým, psychickým a zmyslovým znevýhodnením, ľudí s vážnym priebehom ochorenia, alebo ľudí, ktorých ochorenie/porucha alebo aktuálna životná situácia výrazne traumatizuje.
– v rámci primárnej prevencie: zaoberanie sa salutogenetickými a salutoprotektívnymi činiteľmi na úrovni:
Primárna prevencia môže byť plošná (vytváranie preventívnych programov) alebo zameraná na ohrozených a znevýhodnených jedincov, resp. skupiny (napr. stresom podmienené poruchy, závislosti, esenciálna hypertenzia, kardiovaskulárne ochorenia a pod.).
– v rámci sekundárnej prevencie: prispieva k včasnej diagnóze a rýchlej a účinnej liečbe, realizuje poradenstvo a psychologické intervencie za účelom predchádzania recidívam ochorenia a realizuje udržiavaciu alebo podpornú psychologickú liečbu. Výskumne sa môže zaoberať predpokladmi pre včasné vyhľadanie lekárskej starostlivosti a zotrvanie v nej, ako aj skúmaním činiteľov prispievajúcich ku kompliancii a adherencii.
V praxi môže klinický psychológ podporovať komunikáciu medzi lekármi a iným zdravotníckym personálom; medzi zdravotníkmi, pacientom a jeho rodinou; medzi pacientom a jeho rodinou.
Môže pôsobiť ako supervízor pre jednotlivcov a tímy.
– v rámci terciárnej prevencie zameranej na redukciu nepriaznivých dopadov životných udalostí, postihnutia alebo choroby sa klinický psychológ podieľa na udržiavaní stabilizácie psychického a/alebo fyzického zdravotného stavu v rámci existujúcich ochorení, ktoré vyžadujú liečbu, a na predchádzaní ich zhoršovaniu.
Klinický psychológ sa spolupodieľa na rôznych formách začleňovania a rehabilitácie pacienta a podpory jeho rodiny; na podpore svojpomocných aktivít; podpore komunikácie medzi jednotlivými zložkami, ktoré poskytujú následnú starostlivosť; výcviku a supervízii jednotlivcov a tímov. Dbá na diferencované uplatnenie kompetencií jednotlivých zložiek prevencie, na predchádzanie “ghettoizácii” (najmä v chránenom prostredí), medicinizácii a zneužitiu moci.
Súčasťou
Snaží sa uplatnenie všetkých opatrení potrebných k zaradeniu alebo návratu človeka s presahom do spoločenského prostredia a života.
Reedukácia je definovaná ako náprava určitých nespôsobilostí, deficitov alebo defektov pomocou psychologických prostriedkov; súčasťou môže byť aj nácvik sociálnych zručností a neuropsychologická reedukácia.
V rámci resocializácie sa zameriava na znovuzačlenenie jednotlivcov do spoločnosti so snahou o ich čo najväčšiu sebestačnosť a nezávislosť (napr. psychotikov). Resocializačné programy podporujú inklúziu aj u pacienta s chronickým ochorením a prispievajú k zlepšeniu adaptačného potenciálu a kvality života.
Psychologická prvá pomoc a krízová intervencia
Psychológovia poskytujú psychologickú prvú pomoc a krízovú intervenciu v náročných životných situáciách deťom, adolescentom, dospelým ľuďom, osamelým ľuďom a seniorom v kríze, pri nehodách, nešťastiach a katastrofách, pri epidémiách/pandémiách a pri ohrození, strate zdravia a hroziacej strate života. Psychológovia tiež poskytujú psychologickú prvú pomoc a krízovú intervenciu príbuzným a blízkym osobám pacienta.
Klinická psychodiagnostika zahŕňa rozhovor, anamnézu, pozorovanie (napr. rečového a výkonového prejavu) a analýzu spontánnych produktov. Jej jadrovou súčasťou je zhodnotenie výsledkov a testových metód za účelom diagnostickej úvahy a konceptualizácie klinického prípadu, ale aj pozorovanie aj normálneho správania počas testovania . V rámci , ktoré poskytuje informácie o vývine a stave psychických funkcií, o emocionalite a afektivite a o osobnosti a jeho interindividuálnych a intraindividuálnych osobitostí. Objektivizuje druh a mieru porúch psychických funkcií a schopností, zmeny v osobnosti chorého, jeho reakcie na ochorenie, poruchu alebo defekt. Zameriava sa i na schopnosť zvládať náročnú situáciu, toleranciu stresu a primeranosť stresovej odpovede vrátane náročných diagnostických a liečebných intervencií. Zameriava sa aj na úroveň a kvalitu saturácie potrieb v citových a sociálnych vzťahoch vrátane partnerského a sexuálneho života, ako aj na obranno-regulačné a kompenzačné mechanizmy osobnosti a mechanizmy zvládania (copingové mechanizmy).
Klinický psychológ samostatne, alebo na požiadanie vykonáva diferenciálno-diagnostické vyšetrenia, a to najmä v diagnosticky nejasných prípadoch. Významne sa tak podieľa na diagnostickom procese, pri stanovení správneho, účelného a individuálne vhodného terapeutického postupu a na posúdení postupu a účinnosti psychoterapie. V rámci psychodiagnostiky používa popri klinických metódach aj špeciálne testové metódy podľa vlastnej odbornej úvahy a výberu s ohľadom na cieľ vyšetrenia. Záver z vyšetrenia slúži aj na rozhodovanie o ďalšej psychologickej a inej zdravotnej starostlivosti.
1.1.3. Terapeutická a poradenská činnosť
Terapeutická činnosť
V rámci terapeutickej činnosti klinický psychológ samostatne aplikuje rôzne formy individuálnej, skupinovej a komunitnej terapie, psychologickej intervencie a modifikácie duševných stavov a správania.
Všeobecná zdravotná starostlivosť, ako aj zdravotná starostlivosť o duševné zdravie sa má poskytovať postupne, aby sa zabezpečila jej dostupnosť, účelnosť a efektivita.
V rámci bazálneho prístupu, t.j. bazálnej psychoterapie (najmä s použitím metód racionálnej a náhľadovej terapie, krízovej intervencie a pomocou základných psychologických poznatkov) prispieva k zabezpečeniu kompliancie pacienta, k jeho emočnej podpore, podpore salutogenézy a predchádzaniu psychotraumatizácii.
Druhý stupeň liečby predstavuje špecializovanú starostlivosť o menej závažné psychické poruchy alebo stavy, ktoré si vyžadujú menej intenzívny kontakt s terapeutom, resp. špecifické intervencie, na ktoré psychológ musí byť príslušne zaškolený (CPČ – Špecifické intervencie pre podporu duševného zdravia pacienta s duševnou poruchou). Podľa odboru, v ktorom klinický psychológ väčšinou pracuje alebo ak sa certifikuje v určitej činnosti, môže realizovať aj prislúchajúce špecifické metódy a prístupy (napr. tréning psychických funkcií, neuropsychologická rehabilitácia a reedukácia na obnovenie poškodených psychických funkcií, psychoprofylaxia, psychoprofylaktická príprava na pôrod, relaxačné metódy, hypnóza, biofeedback, psychoedukácia a pod., pričom je pravidelne monitorovaný stav pacienta.
Tretí stupeň liečby predstavuje vysoko špecializovanú komplexnú liečbu psychických porúch, pričom klinický psychológ v takomto prípade musí mať oprávnenie vykonávať CPČ Psychoterapia. Ide o pôsobenie psychologickými prostriedkami, ktoré je systematicky zamerané nielen na špecifickú poruchu alebo problém, ale aj na vývin, dozrievanie a diferenciáciu psychických zložiek s ich postupnou integráciou, dozrievaním osobnosti a zvyšovaním jej adaptačného potenciálu.
V tomto ponímaní psychoterapiu ako odvetvie klinickej psychológie možno definovať ako vedomý a plánovaný interakčný proces na ovplyvnenie porúch správania a stavov utrpenia, ktoré sú považované za stav vyžadujúci si liečbu na základe konsenzu (ak je to možné medzi pacientom, terapeutom a referenčnou skupinou), psychologickými prostriedkami (prostredníctvom komunikácie) väčšinou verbálne, ale aj neverbálne, smerom k definovanému, a ak je to možné spoločne vypracovanému cieľu (minimalizácia symptómov a/alebo štrukturálna zmena osobnosti) pomocou naučiteľných techník na základe teórie normálneho a patologického správania. Spravidla je na to potrebná udržateľná citová väzba.
Súčasťou psychologickej liečby je aj psychorehabilitácia, resp. psychosociálna rehabilitácia, pri ktorej ide o podporu obnovy, úplnej komunitnej integrácie a zlepšenie kvality života znevýhodnených osôb. U týchto osôb je diagnostikovaný taký stav znevýhodnenia, ktorý narúša ich schopnosť viesť zmysluplný život. Psychorehabilitačné služby sú realizované v spolupráci s klientom, sú osobne riadené a individualizované. Tieto služby sú základným prvkom spektra zdravotnej starostlivosti a služieb pre ľudské zdravie a mali by byť založené na dôkazoch. Zameriavajú sa na pomoc jednotlivcovi rozvíjať zručnosti a prístup k zdrojom potrebným na zvýšenie ich schopnosti byť úspešný a spokojný v živote, v pracovnom, vzdelávacom a sociálnom prostredí podľa vlastného výberu.
Poradenská činnosť
V poradenskej činnosti sa klinický psychológ zameriava na odbornú pomoc pri riešení osobných, sociálnych, profesionálnych, výchovných a iných životných problémov vo vzťahu k zdraviu, jeho ohrozeniu a poškodeniu. Klinický psychológ pôsobí ako poradca najmä v špecializovanej ambulantnej starostlivosti (ambulancie klinickej psychológie, stacionáre), v krízových centrách, v zariadeniach komunitnej psychiatrickej starostlivosti, na telefonických a online linkách dôvery, v doliečovacích zariadeniach, ale aj v iných formách intervencií pri látkových a nelátkových závislostiach, poruchách príjmu potravy a pri rôznych typoch rizikového správania . Poradenská činnosť sa vykonáva aj vo vzťahu smerom k rodinným príslušníkom, opatrovníkom alebo iným blízkym osobám pacienta, ako aj smerom k inštitúciám.
Poradenská činnosť ako súčasť odbornej práce klinického psychológa sa zameriava aj na širšie prostredie, v ktorom sa pacient/klient nachádza (napr. širšia rodina, škola, športová a krúžková činnosť, učitelia a vychovávatelia).
1.1.4 Posudková činnosť
V posudkovej činnosti klinický psychológ hodnotí duševný stav, psychické funkcie, schopnosti a osobnosť pacienta predovšetkým z hľadiska úrovne pracovných a špecifických spôsobilostí, ich narušenia alebo obmedzenia v dôsledku telesného poškodenia, ochorenia, defektu alebo psychickej poruchy.
Klinický psychológ sa spolupodieľa na posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na výkon niektorých činností posúdením psychickej spôsobilosti podľa aktuálne platnej legislatívy. Napr. posudzovanie psychickej spôsobilosti pri pracovníkov SBS, držiteľov zbrane a streliva, inštruktorov autoškôl, profesionálnych vodičov a pod.1),2),3)4),5)
1.1. 5 Znalecká činnosť
V znaleckej činnosti vystupuje klinický psychológ ako znalec, ak bol ustanovený podľa osobitného predpisu,4) 6) alebo ako konzultant lekára, prípadne iného odborníka.
1) Zákon č. 473/2005 Z.z., vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 33/2006 Z.z. o podrobnostiach posudzovania zdravotnej spôsobilosti osôb na poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti súkromnými bezpečnostnými službami.
2) Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 164/1997 Z.z. o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla. § 88, 89 zákona č. 49/2014 Z.z. o cestnej premávke a doplnení niektorých zákonov
3) § 21 ods.2 zákona Zákon č. 93/2005 Z.z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláškya MZ SR č. 322/2005, ktorou sa ustanovuje zameranie psychologických vyšetrení inštruktorov autoškôl a ich rozsah.
4) Zákon 190/2003 o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Vyhláška MZ SR č. 229/2011 o postupe pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti na držanie alebo nosenie strelných zbraní a streliva a o náležitostiach lekárskeho posudku a psychologického posudku
5) 103/2018 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
4) 6) Zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 490/2004 Z.z.
1.1. 6 Vedecko-výskumná a pedagogická činnosť
V rámci vedecko-výskumnej a pedagogickej činnosti je klinický psychológ riešiteľom výskumných úloh alebo projektov svojho pracoviska, rezortu alebo štátu, kde môže , odpovedať na výskumné otázky a využíva relevantné metódy pri sledovaní psychologických aspektov choroby alebo poruchy, zdravia a liečby, spolupracuje pri vyvíjaní a overovaní nových diagnostických metód a nových foriem starostlivosti o zdravie a posudzovania ich efektivity. Realizuje (aj samostatne) základný a aplikovaný psychologický výskum so zameraním na rozvoj teórie a praxe klinickej psychológie, psychodiagnostiky, psychoterapie, duševnej hygieny a podobne.
V rámci pedagogickej činnosti sa klinický psychológ môže podieľať na pregraduálnom aj postgraduálnom teoretickom a praktickom vzdelávaní, a to najmä v špecializačnom odbore klinická psychológia, ale z aspektu multidisciplinárneho prístupu aj v iných odboroch poskytujúcich zdravotnú starostlivosť a starostlivosť o duševné zdravie.
1
Osvetu môže realizovať prostredníctvom prednášok, tvorby rôznych edukačných materiálov, vystupovaním v médiách ap.
1.2. Charakteristika starostlivosti
Klinicko-psychologická starostlivosť je podstatnou zložkou starostlivosti o zdravie. Je súčasťou systému zdravotnej starostlivosti o osoby v zmysle definície zdravia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá zdravie definuje ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody.
Klinický psychológ zodpovedá za všetku odbornú činnosť, ktorú v zdravotníctve vykonáva.
Klinický psychológ vedie o pacientoch zdravotnú dokumentáciu,5) pričom si vedie aj vlastný register pacientov s relevantnými údajmi.
Zdravotná klinicko-psychologická starostlivosť sa poskytuje v rámci ústavných a ambulantných zdravotníckych zariadení. V rámci ústavných zariadení je to buď vo forme špecializovaných oddelení, úsekov, pracovísk klinickej psychológie alebo formou práce klinického psychológa ako člena odborného tímu kliniky/oddelenia alebo samostatne pracujúceho klinického psychológa, ktorý v rámci ústavného zariadenia poskytuje konziliárne/konzultačné služby. V rámci ambulantnej zdravotnej starostlivosti klinický psychológ pracuje v ambulancii klinickej psychológie, v psychologickom stacionári, ako člen odborného tímu zabezpečujúceho zdravotnú starostlivosť o pacientov v psychiatrickom stacionári, v centre pre liečbu závislostí, v zariadení komunitnej psychiatrickej starostlivosti, v stacionári pre poruchy autistického spektra, poruchy príjmu potravy a i. Sieť týchto zariadení je/má byť diferencovaná spôsobom, aby zabezpečila kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť v takom rozsahu, ktorý vyplýva zo zdravotného stavu populácie, epidemiologickej situácie a príslušného stupňa preventívnej ochrany.
Zdravotná starostlivosť v odbore klinická psychológia sa poskytuje ako zdravotná starostlivosť bez nutnosti odporúčania lekárom akejkoľvek špecializácie. Špecializovaná zdravotná starostlivosť v odbore klinická psychológia sa poskytuje na základe moderných odborných a vedeckých poznatkov, štandardných diagnostických a terapeutických postupov (ďalej len ŠDTP), štandardných preventívnych postupov (ŠPP) založených na metódach podložených vedeckými dôkazmi (ďalej len EBM – evidence based medicine) a na základe správnej klinickej praxe. Poskytuje sa v súlade so záväznými medzinárodnými dohovormi o ľudských právach (Organizácia spojených národov (ďalej len OSN), Svetová zdravotnícka organizácia (ďalej len SZO), Rada Európy).
Klinickí psychológovia pôsobia aj v zariadeniach poskytujúcich sociálne služby – napr. v krízových centrách, v ústavoch sociálnej starostlivosti pre deti a mládež aj pre dospelých, v rehabilitačných zariadeniach pre rôzne vekové skupiny.
Psychológ poskytuje zdravotnú starostlivosť v osobitnej miestnosti – ambulancia klinickej psychológie – ktorý je vyhradený len pre činnosť klinického psychológa, a ktorý pacientovi zabezpečuje nerušenú dôvernú atmosféru. V tejto miestnosti sú zároveň psychodiagnostické metódy, ku ktorým nemá mať prístup osoba bez príslušných kompetencií.
(upravuje VÝNOS 44/2008 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno – technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení)
1.2.1 AMBULANTNÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ
Ambulantná zdravotná starostlivosť sa podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“) poskytuje osobe, ktorej zdravotný stav nevyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín. Ambulantná zdravotná starostlivosť sa poskytuje aj v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby.
1.2.1.1 Ambulancia klinickej psychológie
Ambulancia klinickej psychológie je integrálnou zložkou zdravotnej starostlivosti, ktorá zaisťuje poskytovanie psychologickej starostlivosti pre väčšinu pacientov, nielen so psychickou poruchou alebo so zjavnými závažnými psychickými ťažkosťami. Poskytuje špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť osobám so psychickými poruchami a osobám, ktorých zdravotný stav si vyžaduje psychologickú starostlivosť, ale ktorých liečba si nevyžaduje ústavnú zdravotnú starostlivosť. Dôraz kladie aj na psychológiu zdravia a salutogenézu.
Špecializovaná ambulancia v odbore klinická psychológia podľa osobitne upravených predpisov má určujúce znaky zdravotníckeho zariadenia na poskytovanie špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v odbore klinická psychológia, ktoré definuje čiastočne Vyhláška MZ SR č. 84/2016 Z.z.
Ambulancia klinickej psychológie je určená na poskytovanie špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore klinická psychológia psychológom s profesijným titulom klinický psychológ. V ambulancii klinickej psychológie je možné popri poskytovaní špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore podľa prvej vety poskytovať aj špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť
Špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť môže v ambulancii klinickej psychológie poskytovať aj psychológ bez špecializácie s certifikátom pre výkon CPČ psychoterapia CPČ látkové a nelátkové závislosti alebo CPČ Špecifické intervencie pre podporu duševného zdravia pacienta s duševnou poruchou, avšak len pod supervíziou klinického psychológa a s certifikátom v príslušnej CPČ.
Ambulantná klinicko-psychologická a psychoterapeutická zdravotná starostlivosť sa má poskytovať tak, aby bola dostupná pre všetkých. Môže sa poskytovať tak prezenčnou, ako aj dištančnou formou prostredníctvom digitálnych technológií (formou telemedicíny – telepsychológia, telepsychoterapia, teleedukácia) a telefónu v tých prípadoch, kde je táto forma starostlivosti preukázateľne efektívna.
Vzhľadom na pretrvávajúci stigmatizujúci vplyv psychických porúch je nevyhnutné, aby ambulantná klinicko-psychologická zdravotná starostlivosť bola geograficky a časovo čo najlepšie dostupná, bezbariérová a nízkoprahová, t.j. dostupnosť aj bez odporúčania všeobecným lekárom alebo lekárom inej špecializácie . Koncepcia navrhuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti špecifikovanej pre rôzne subpopulácie pacientov.
Ambulancia klinickej psychológie poskytuje služby pacientom ambulancii prvého kontaktu aj v záujme komplexného prístupu k pacientom, a to s cieľom stanovenia, resp. spresnenia diagnózy v rámci diferenciálno-diagnostického postupu, určenia podielu psychogénnych faktorov ako etiologických, resp. patoplastických činiteľov, a to tak pri psychických poruchách, ako aj pri somatických ochoreniach.
V súčasnosti minimálnu sieť poskytovanej ambulantnej starostlivosti v odbore klinická psychológia definuje Nariadenie vlády SR č. 640/2008 Z.z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Minimálna sieť je aktuálne poddimenzovaná a nereflektuje súčasné potreby starostlivosti o duševné zdravie.
Ambulantná klinicko-psychologická a psychoterapeutická starostlivosť sa v štátnom aj v súkromnom sektore v samostatne pôsobiacich ambulanciách klinickej psychológie, t.j. mimo centier združujúcich iné špecializované ambulancie, v ambulanciách klinickej psychológie v rámci polikliník, centier integrovanej zdravotnej starostlivosti,
Je veľmi dôležité rozvíjať klinicko-psychologické služby v rámci primárnej zdravotnej starostlivosti, najmä v kooperácii so všeobecnými lekármi. Výrazne sa tým zvyšuje pravdepodobnosť zlepšenia kvality života pacientov, kompliancie a adherencie vo vzťahu k navrhovanej liečbe (najmä chronických ochorení ako napr. diabetes), redukcie stresu na strane pacienta aj zdravotníckeho personálu ap., čo v konečnom dôsledku má aj ekonomický prínos.
Ambulantná psychologická a psychoterapeutická starostlivosť sa môže poskytovať tiež v jednotkách špecializovanej ambulantnej starostlivosti s poskytovaním dennej opakovanej starostlivosti. Týmito zariadeniami sú napr. zariadenie komunitnej psychiatrickej starostlivosti, psychiatrický stacionár pre dospelých, psychiatrický stacionár pre deti, psychiatrický stacionár pre deti so zameraním na liečbu porúch príjmu potravy, psychiatrický stacionár pre deti so zameraním na liečbu porúch autistického spektra, psychosociálne centrum, detský stacionár, psychologický stacionár, zariadenie komunitnej psychologickej starostlivosti pre deti, centrum krízovej intervencie. Ambulantná klinicko-psychologická zdravotná starostlivosť sa môže sa poskytovať aj v inom špecializovanom stacionári.
Ambulancie KP sú zriaďované v ústavných zdravotných zariadeniach, v poliklinikách, v krízových centrách a v centrách pre liečbu závislosti alebo v hospicoch ako ich obligatórna súčasť. V špecializovaných zariadeniach poskytujúcich sociálne služby a iných nezdravotníckych zariadeniach opodstatnenie zriadenia ambulancie klinickej psychológie posudzuje o.i. aj hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva pre psychológiu.
Determinantami, ktoré predikujú vyššiu potrebu ambulantnej starostlivosti, sú vyšší výskyt psychických porúch v oblastiach s vyššou nezamestnanosťou, s vyššou mierou chudoby a s nižším stupňom vzdelania. Vyššia potreba ambulantnej klinicko-psychologickej starostlivosti sa predpokladá aj v obdobiach epidémie/pandémie, ako aj v špecifických situáciách týkajúcich sa napr. migrácie. Prediktormi vyššej potreby ambulantnej klinicko-psychologickej starostlivosti je aj zvyšujúca sa miera porúch a ochorení, ktorých výrazným etiologickým faktorom je stres alebo behaviorálne aspekty nezdravého spôsobu života.
Významným ukazovateľom je aj dostupnosť psychologickej ambulancie. Vhodným sa javí zastúpenia ambulancií klinickej psychológie.
Typy ambulancií klinickej psychológie:
Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno – technické vybavenie ambulancie klinickej psychológie určuje Výnos Ministerstva zdravotníctva SR č. 44/2008, ktorý však dostatočne nereflektuje aktuálne potreby. Keďže dopyt po odborných službách vo vzťahu k duševnému zdraviu rastie, je potrebné, aby systém zdravotnej starostlivosti riešil dostupnosť a kvalitu psychologickej liečby, a to adekvátne personálne normatívy klinických psychológov, efektivitu ich práce, indikátory kvality a čakaciu dobu na plánované stretnutia vo vzťahu k duševnému zdraviu.
Vo všetkých psychiatrických stacionároch, v psychosociálnych centrách, v zariadeniach komunitnej psychiatrickej starostlivosti, v centrách krízovej intervencie pracuje klinický psychológ ako obligatórny člen multidisciplinárneho tímu.
1.2.1.2 Psychologický a psychiatrický stacionár
Stacionár je určený na poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti osobe, ktorej zdravotný stav vyžaduje opakované denné poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti vždy v nadväznosti na ambulantnú zdravotnú starostlivosť alebo na ústavnú zdravotnú starostlivosť.
Zámerom psychologického stacionára, podobne ako aj psychiatrického, je dosiahnuť taký stupeň uzdravenia, ktorý umožňuje čo najlepšiu pracovno-sociálnu reintegráciu pacienta napr. s menej závažným priebehom schizofrénie, bipolárnej poruchy, depresívnych a úzkostných porúch, obsedantno-kompulzívnej poruchy alebo porúch osobnosti. Taktiež poskytuje služby flexibilne všetkým skupinám pacientov s možnosťou individuálneho liečebného plánu.
Pacient so psychickou poruchou môže byť do psychiatrického alebo psychologického stacionára prijatý nielen na odporúčanie ambulantného psychiatra alebo psychiatrického lôžkového zariadenia, ale aj na odporúčanie všeobecného lekára alebo klinického psychológa. Do psychologického stacionára môže byť pacient prijatý aj na odporučenie špecialistov liečiacich somatické ochorenia.
1.2.1.3 Centrum krízovej intervencie
Centrum krízovej intervencie poskytuje prvokontaktnú nestigmatizujúcu a bezbariérovú zdravotnú starostlivosť zameranú na diagnostiku, liečbu a poradenstvo prostredníctvom psychologického vyšetrenia, psychiatrického vyšetrenia, krízovej intervencie, emergentnej psychoterapie, farmakoterapie. Cieľovou skupinou sú ľudia so psychickými ťažkosťami, ktoré vznikli náhle v stresujúcej (krízovej) životnej situácii.
1.2.1.4 Zariadenie komunitnej zdravotnej starostlivosti
Do zariadenia komunitnej starostlivosti môže byť pacient umiestnený na základe odporúčania ambulantného psychiatra, ústavného psychiatrického zariadenia, miestneho úradu alebo aj na žiadosť príbuzných. Väčšinou je odporučenie zariadenia indikované pre tých pacientov, ktorí sú málo spolupracujúci alebo sú nespolupracujúci, alebo ktorých sociálne možnosti v domácom prostredí sú neznáme, alebo ktorých sociálna situácia je nepriaznivá.
1.2.2 ÚSTAVNÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ
V rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti klinickí psychológovia pôsobia ako špecializovaní zdravotní pracovníci, ktorí svoju činnosť vykonávajú:
Za samostatné špecializované oddelenie klinickej psychológie zodpovedá poverený psychológ s odbornou praxou. Ak je pracovisko klinickej psychológie súčasťou medicínskeho oddelenia/kliniky, tak podlieha vedeniu prednostu alebo primárovi oddelenia/kliniky.
Klinickí psychológovia v rámci ústavnej starostlivosti poskytujú zdravotnú starostlivosť nielen na psychiatrických oddeleniach/klinikách, kde je primárna starostlivosť o duševné zdravie, ale v rámci bio-psycho-sociálneho modelu zdravia a choroby poskytujú svoje služby aj na ostatných somatických oddeleniach. Klinický psychológ zodpovedá za psychologickú starostlivosť o pacienta, podobne ako lekár zodpovedá za biologický aspekt liečby. V súčasnosti už nie je možné akceptovať, že fyzické zdravie je čisto biologicky determinované. Psychologické faktory sa významne podieľajú na vzniku mnohých somatických chorôb a zásadne ovplyvňujú aj proces uzdravenia. Toto poznanie sa odzrkadľuje v rozvoji psychosomatickej a behaviorálnej medicíny, kde klinickí psychológovia nachádzajú svoje uplatnenie a stávajú sú pevnou súčasťou multidisciplinárnych zdravotníckych tímov. V rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti sa preto má psychologická starostlivosť poskytovať univerzálne na všetkých nemocničných lôžkach, a to na základe princípu prítomnosti alebo dostupnosti klinického psychológa. Prítomný psychológ pracuje priamo na danom nemocničnom oddelení alebo klinike ako člen odborného zdravotníckeho tímu, a to najmä vo vybraných špecializačných odboroch, kde by bola len konziliárna starostlivosť nepostačujúca. Ostatné lôžka iných špecializačných odborov by mali byť pokryté dostupnosťou psychológa, čo predstavuje možnosť konziliárnej spolupráce na vyžiadanie prednostu, primára alebo lekára daného oddelenia. V zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré zabezpečujú zdravotnú starostlivosť širokej populácii, resp. s celoštátnou pôsobnosťou je možné vytváranie špecializovaných oddelení klinickej psychológie, ktoré zabezpečuje špecializovanú konziliárnu, diagnostickú, terapeutickú aj preventívnu zdravotnú starostlivosť.
1.2.2.1 Špecializačné odbory, kde je prítomnosť klinického psychológa na ich lôžkových oddeleniach nevyhnutná alebo odporúčaná
Zaužívaná prax na Slovensku ukazuje, podobne ako aj v iných krajinách, kde v rámci ústavnej starostlivosti je prítomnosť klinických psychológov nenahraditeľná, a preto tu pôsobia ako pevná, samozrejmá a stabilná súčasť odborného zdravotníckeho tímu. V rámci daných nemocničných oddelení alebo kliník psychológovia následne zastrešujú diagnostickú, terapeutickú a preventívnu psychologickú činnosť.
Nižšie uvedené špecializačné odbory predstavujú tie súčasti ústavnej starostlivosti, ktoré spadajú do tejto kategórie, a teda kde je vhodné, aby klinický psychológ pôsobil priamo na danom oddelení. Ide o tieto odbory:
1.2.2.2 Náplň práce psychológa na jednotlivých oddeleniach/klinikách
Psychiatria
Klinický psychológ na psychiatrickom oddelení alebo klinike vykonáva nasledovné špecifické pracovné aktivity:
Detská psychiatria
Pediatria
Klinický psychológ na pediatrických oddeleniach vykonáva nasledovné činnosti:
Neurológia (vrátane detskej neurológie)
Klinický psychológ na neurologických oddeleniach vykonáva nasledovné činnosti:
Onkológia (vrátane detskej onkológie)
Špecifiká práce klinického psychológa na onkológii a detskej onkológii, vrátane transplantačnej jednotky a sprevádzania pacientov v paliatívnej starostlivosti a rodín po strate dieťaťa ako aj blízkeho dospelého:
Paliatívna starostlivosť a hospic
Klinický psychológ v hospici a v rámci paliatívnej starostlivosti vykonáva nasledovné činnosti:
Pôrodníctvo a gynekológia
Klinický psychológ v pôrodníctve a gynekologicko-pôrodníckom oddelení/klinike vykonáva nasledovné činnosti:
Neonatológia
Kardiológia
Klinický psychológ na špecializovaných kardiologických pracoviskách vykonáva nasledovné činnosti:
Pneumológia
Klinický psychológ na pneumologických oddeleniach/klinikách vykonáva nasledovné činnosti:
Klinický psychológ na traumatológii a úrazovej chirurgii vykonáva tieto činnosti:
Transplantológia
Klinický psychológ sa na pracoviskách, kde sa vykonáva transplantácia, zvyčajne stretáva s pacientom, ktorý prichádza na výkon orgánovej transplatácie bezprostredne po tom, ako sa našiel vhodný darca, čo predstavuje krátke obdobie, alebo je to plánovaný časovo určený výkon transplantácie od vopred určeného darcu. Psychogiadnostické vyšetrenie a psychologickú intervenciu je preto potrebné vykonať pred prijatím na oddelenie vykonávajúce orgánové transplantácie. Klinický psychológ na špecializovaných pracoviskách vykonávajúcich orgánové transplantácie vykonáva nasledovné činnosti:
Je vhodné, aby klinicko-psychologickú starostlivosť (vrátane psychodiagnostiky a psychologickej liečby) poskytoval psychológ so špecializáciou v klinickej psychológii, a ktorému sú všetky okolnosti práce na pracovisku vykonávajúcom transplantácie známe.
1.2.2.2 Samostatné špecializované oddelenia klinickej psychológie
Je žiaduce, aby všeobecné nemocnice, najmä v najvyššom zaradení z aspektu stratifikácie, disponovali špecializovanými oddeleniami klinickej psychológie. Tieto oddelenia poskytujú konziliárnu klinicko-psychologickú starostlivosť o telesne chorých hospitalizovaných pacientov najmä na oddeleniach, kde nie je prítomný psychológ. Zabezpečujú tak princíp dostupnosti psychologickej starostlivosti v rámci ústavnej starostlivosti. Okrem hospitalizovaných pacientov toto oddelenie môže zabezpečovať aj starostlivosť o pacientov, ktorí sa po ukončení hospitalizácie stávajú ambulantnými pacientmi špecializovaných ambulancií nemocnice.
Oddelenie klinickej psychológie teda zabezpečuje ambulantnú a konziliárnu klinicko-psychologickú starostlivosť v odbore klinická psychológia pre deti, adolescentov aj dospelých. Takéto oddelenie nemá vlastnú lôžkovú časť, pretože poskytuje zdravotnú starostlivosť o hospitalizovaných pacientov rôznych oddelení. Oddelenie klinickej psychológie sa zaoberá psychodiagnostikou (na vyžiadanie ošetrujúcich lekárov alebo na základe vlastnej odbornej úvahy klinického psychológa), krízovou intervenciou, psychoterapiou, psychoedukáciou a sekundárnou prevenciou.
Oddelenie klinickej psychológie môže byť akreditovaným školiacim pracoviskom pre praktickú výuku študentov psychológie a pre ďalšie vzdelávanie psychológov v špecializačnom štúdiu Klinickej psychológie. Môže zabezpečovať aj praktickú výuku pre študentov medicíny, ošetrovateľstva a frekventantom postgraduálneho štúdia v predmetných alebo v príbuzných odboroch.
Klinicko-psychologické oddelenia majú na starosti aj proces zaškoľovania, mentoring a supervízie pre psychológov v špecializačnej príprave – pracujúcich aj samostatne na iných oddeleniach nemocnice. V spolupráci s personálnym oddelením sa taktiež podieľa na výberových procesoch nových psychológov v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti – od vypísania kritérií vhodných kandidátov, cez spracovanie životopisov, až po účasť na výberových pohovoroch.
V spolupráci s tímami odborných pracovníkov rôznych oddelení/kliník zdravotníckeho zariadenia sa tím oddelenia klinickej psychológie v prípade potreby riešenia výskumných problémov súvisiacich s so zdravotnou starostlivosťou podieľa aj na vedecko-výskumnej činnosti.
V rámci psychodiagnostickej činnosti oddelenie klinickej psychológie má riešiť mnohé diferenciálno-diagnostické problémy. Klinicko-psychologické vyšetrenie je nevyhnutné pri posúdení stavu psychických funkcií a ich prípadných zmien deterioračnými vplyvmi niektorých neurologických a procesuálnych ochorení, pri traumatickom a toxickom poškodení mozgu, a pri zhodnotení zmien v pracovnej schopnosti a sociálnej spôsobilosti. Psychodiagnostika ďalej poskytuje odborné posúdenie osobnosti pacienta, jej vývinu, úrovne, štruktúry, integrity a diferenciácie. Prispieva k odhaleniu prítomnosti, miery, závažnosti a etiológie psychopatologických a psychosomatických symptómov. Odhaľuje, sleduje a ovplyvňuje vývinové poruchy psychiky a správania najmä v ohrozených skupinách detí predčasne narodených s rizikovým vývinom, detí s endokrinnými, metabolickými a inými vrodenými vývinovými poruchami a chybami, kde skríningovými metódami a stimulačnými programami pomáha zdravému psychickému vývinu. Ďalej psychologické vyšetrenie nachádza uplatnenie pred orgánovou transplantáciou, vrátane psychologického vyšetrenia darcov. Prakticky rieši podobné psychodiagnostické úlohy, ktoré boli popísané vyššie v rámci práce klinických psychológov na oddelení.
V rámci liečebnej a psychoterapeutickej činnosti oddelenie poskytuje nácvik relaxačných techník, racionálnu a náhľadovú terapiu, krízovú intervenciu, systematické vedenie pacientov v akútnych stavoch i v prípade chronických psychických a behaviorálnych porúch. Poskytuje celkovú psychologickú podporu pacientom počas hospitalizácie, vrátane pacientov v paliatívnej starostlivosti. Psychoedukačnými skupinami takéto oddelenie vie zvyšovať adherenciu a komplianciu pacientov k liečbe, a tým zvýšiť jej efektívnosť vrátane prevencie ďalších rehospitalizácii. Tieto intervencie môžu prebiehať jednak formou osobných (individuálnych) stretnutí pacienta s klinickým psychológom, ale aj skupinovou formou – kedy sa viac pacientov, napr. s rovnakými ťažkosťami alebo s rovnakou diagnózou, stretáva so psychológom v pravidelných intervaloch. So súhlasom pacienta je možné prizvať alebo zaradiť do starostlivosti aj jeho rodinných príslušníkov.
Klinicko-psychologické oddelenie môže pôsobiť aj smerom k zdravotníckym pracovníkom, a to zabezpečením individuálnej konzultácie na vyžiadanie zdravotníka, napr. pri prežívaní nadmerného stresu, alebo aj kolektívnou formou – v podobe prednášok a seminárov zameraných napr. na prevenciu vyhorenia alebo na zásady bezpečnej psychologickej komunikácie s pacientom. V rámci konzultačných služieb sa môže podieľať na predchádzaní, resp. zvládaní tzv. sekundárnej viktimizácie zdravotníckych pracovníkov po výskyte nepriaznivej/nežiaducej udalosti súvisiacej s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (napr. úmrtie pacienta aj napriek korektnému poskytnutiu potrebnej intervencie, perinatálne úmrtie novorodenca).
1.2.2.3 Samostatne pôsobiaci klinický psychológ, ktorý v rámci ústavného zariadenia poskytuje konziliárne a konzultačné služby
Zariadenia ústavnej starostlivosti, nemocnice (najmä kategorizované v nižších úrovniach podľa stratifikácie) ako aj zariadenia kúpeľnej zdravotnej starostlivosti, ktorým chýba špecializované klinicko-psychologické oddelenie, má zabezpečenú dostupnosť psychologickej starostlivosti formou samostatne pôsobiacich klinických psychológov v rámci daného ústavného zdravotníckeho zariadenia, ktorí poskytujú konziliárnu ako aj ambulantnú starostlivosť v podobnom rozsahu ako oddelenia klinickej psychológie, len v menšej miere. Princíp je rovnaký, aby aj pacientky a pacienti v najnižšie kategorizovaných nemocniciach mali prístup k úplnej psychologickej starostlivosti tak, ako to bolo popísané vyššie, a aby sa tak mohol reálne napĺňať princíp bio-psycho-sociálneho modelu zdravotnej starostlivosti.
Ambulancie klinickej psychológie v rámci ambulantnej časti ústavného zdravotníckeho zariadenia nie sú súčasťou verejnej ambulantnej siete.
1.3. Vzťah klinickej psychológie k ostatným medicínskym odborom – spolupráca
Klinický psychológ je spolupracovníkom lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov pri riešení diagnostických, terapeutických a preventívnych problémov. Úzko spolupracuje so špecializačnými odbormi, ako je najmä psychiatria, neurológia, pediatria, vnútorné lekárstvo, gynekológia a pôrodníctvo a onkológia. Klinický psychológ ďalej spolupracuje so špecializačnými odbormi, ako sú traumatológia, dermatovenerológia, geriatria, liečebná rehabilitácia, infektológia a pod.
1.4. Odborno-metodické vedenie starostlivosti v odbore klinická psychológia
1.4.1
Odbor klinickej psychológie organizačne riadi a metodicky vedie Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre psychológiu. Hlavného odborníka vymenúva minister zdravotníctva Slovenskej republiky. Na návrh hlavného odborníka MZ pre psychológiu môžu byť menovaní aj krajskí odborníci MZ SR, čo reguluje príslušný Štatút hlavných odborníkov a krajských odborníkov.7
7) Vestník Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Čiastka 34-36, dňa 18. novembra 2011, Ročník 59; Štatút hlavných odborníkov a krajských odborníkov
1.4.2
V zdravotníckych zariadeniach sa zriaďujú pracoviská klinickej psychológie ako súčasť špecializovanej ambulantnej starostlivosti.
1.4.3
Ak v zdravotníckom zariadení pracujú traja alebo viacerí klinickí psychológovia, môže sa zriadiť samostatné oddelenie klinickej psychológie. Oddelenie klinickej psychológie vedie primár alebo vedúci oddelenia.
1.4.4
Personál oddelenia klinickej psychológie tvoria klinickí psychológovia, psychológovia a psychologickí asistenti, prípadne sestry.
1.4.5
Vedúci alebo primár oddelenia klinickej psychológie je klinický psychológ s minimálne 8-ročnou súvislou odbornou praxou, z toho so špecializáciou v odbore klinická psychológia minimálne 5 rokov. Vhodné je aj vzdelanie v oblasti manažmentu a riadenia ľudí.
5) Zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1.5. Povinné hlásenia a spracovanie štatistických dát
Klinický psychológ a príslušná stavovská organizácia spolupracujú pri spracovaní štatistických dát a ich hlásení s Národným centrom zdravotníckych informácií, so Štatistickým úradom Slovenskej republiky a s iným legislatívne stanoveným subjektom.
1.6. Dispenzarizácia
Klinický psychológ nemá vlastný dispenzár, ale poskytuje starostlivosť aj pre pacientov dispenzarizovaných u iných odborníkov (poradne pre deti s rizikovým vývinom, endokrinologické a metabolické poradne, pacienti po transplantáciách, onkologickí pacienti v remisii a pod.) na odporúčanie lekára, ktorý vedie pacienta v dispenzári.
2.1. Trendy vývoja starostlivosti v odbore klinická psychológia v nasledujúcich 5 – 10 rokoch
V súlade s rozvojom v ostatných vyspelých krajinách je možné predpokladať, že trend vývoja v klinickej psychológii v najbližších 5-10 rokoch bude charakterizovať:
– integratívnosť teoretických východísk a praktických spôsobilostí v oblasti chápania motivácie, osobnosti, výkladu psychopatológie, v praktickej činnosti diagnostickej aj terapeutickej,
– biopsychosociálny prístup – dôsledné aplikovanie polyetiologického chápania vzniku a priebehu psychických a psychosomatických porúch s výstupmi pre preventívne opatrenia, diagnostiku a terapiu,
– kvalita života – vzhľadom na komplexné chápanie zdravia bude aj klinická psychológia viac prispievať nielen k odstráneniu príznakov ochorenia a zmierneniu utrpenia, ale aj k zvýšeniu kvality života v psychickej a sociálnej oblasti ,
– multidisciplinárnosť – pokračovanie v trende, kde sa o jedinca s prežívaním a správaním na kontinuu choroba – zdravie stará celý tím odborníkov nielen z oblasti medicíny, ale aj psychológie, sociálnej práce, liečebnej a špeciálnej pedagogiky a podobne,
– rozvoj v oblasti psychológie zdravia a salutogenézy,
– rozvoj urgentnej psychológie v krízových udalostiach pri nehodách, nešťastiach, katastrofách, pandémiách a vojnových konflitkoch.
– výraznejšie využívanie neuropsychologických a psychofyziologických poznatkov
2.2. Hlavné problémy starostlivosti v odbore a ich riešenie
Hlavný odborník MZ SR pre psychológiu a stavovská organizácia sú prizývaní a zúčastňujú sa na tvorbe návrhov legislatívnych zmien, v záujme zachovania kontinuity a zákona o psychologickej činnosti.6)
Zástupcovia klinických psychológov spolupracujú s Ministerstvom zdravotníctva SR v Katalogizačnej komisii, Kategorizačnej komisii a Akreditačnej komisii MMZ SR. Spolupracujú s Oddelením štandardných klinických postupov a aktívne sa podieľajú na tvorbe nových a inovovaných preventívnych a štandardných klinických postupov a ich zavedení do medicínskej praxe. Podieľajú sa tiež na tvorbe nových a inovovaných postupov pre výkon prevencie a ich zavedení do medicínskej praxe.
Aktívne spolupracujú aj v ďalších oblastiach rozhodujúcich pre organizáciu a zabezpečenie psychologickej činnosti v rezorte zdravotníctva. O problémoch týkajúcich sa odboru klinická psychológia sú informovaní a prizývaní k formulácii a riešeniu predmetných problémov, ktoré za psychológov nesmú podávať a riešiť psychiatri, iní odborníci alebo úradníci.
6) § 1 až 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z.z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení neskorších predpisov.
2.2.1 Problémy vyžadujúce si riešenie
– sumárne trvanie vzdelávania potrebného pre výkon povolania klinický psychológ, vrátane špecializačného štúdia a certifikačného štúdia, je minimálne 11 rokov (v prípade štúdia pre CPČ psychoterapia aj 15 rokov) a vyžaduje si značnú finančnú investíciu, a to z vlastných zdrojov
– po získaní špecializácie klinický psychológ svoju prácu vykonáva samostatne ako odborník – špecialista, a to tak u hospitalizovaných, ako aj u ambulantných pacientov v ambulancii klinickej psychológie
– po získaní špecializácie a po absolvovaní príslušného vzdelávania môže byť klinický psychológ zapísaný do zoznamu znalcov (po splnení relevantných podmienok), a samostatne tak môže vykonávať súdno-znalecké psychologické vyšetrenie
– v minulosti bolo mzdové ohodnotenie psychológa so špecializáciou rovné lekárovi so špecializáciou. Klinickí psychológovia zvykli absolvovať štátnu rigoróznu skúšku a bol im priznaný akademický titul „PhDr.“, prípadne dosiahli 3.stupeň VŠ vzdelania („PhD.“), čo sa, žiaľ, v systéme odmeňovania nezohľadňuje, a to ani v zariadeniach najvyššej kategórie. Aj z tohto dôvodu by sa mzdové ohodnotenie psychológov pracujúcich v zdravotníctve malo stotožniť so mzdovým ohodnotením lekárov alebo iných zdravotníckych nelekárskych povolaní, ako je napr. fyzik alebo farmaceut, kde je predmetný koeficient vyšší – môže sa tak významne pomôcť motivácii psychológov angažovať sa pracovne v systéme zdravotnej starostlivosti, a tým zlepšiť dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti o duševné zdravie a zvyšovanie kompliancie pacientov
2.3. Medzinárodná a interdisciplinárna spolupráca
Medzinárodná spolupráca prebieha v rámci medzinárodných odborných podujatí a formou:
Interdisciplinárna spolupráca prebieha v rámci odborných podujatí a formou:
Ďalšie vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka v odbore klinická psychológia odborne a metodicky riadi Ministerstvo zdravotníctva SR.
Ďalšie vzdelávanie psychológov na výkon špecializovaných pracovných činností a výkon certifikovaných pracovných činností sa uskutočňuje v akreditovaných špecializačných študijných programoch a v certifikačných študijných programoch podľa osobitného predpisu. Vzdelávanie prebieha v akreditovaných vzdelávacích inštitúciách.
Odborná spôsobilosť klinického psychológa, výkon pracovných činností, výkon samostatnej zdravotníckej praxe, spôsoby ďalšieho vzdelávania a sústava špecializačných odborov sa riadi Nariadením vlády č.296/2010 čiastka 112/2010 s účinnosťou od 10.04.2023 v plnom znení.
Odborná spôsobilosť Predpokladom na zaradenie do špecializačného študijného programu v odbore klinická psychológia je absolvovanie jednoodborového vysokoškolského štúdia a získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v magisterskom študijnom programe v študijnom odbore psychológia.
Odborná spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností sa získava špecializačným štúdiom v špecializačnom odbore klinická psychológia (NV 296/2010, Príloha č. 3 časť P písm. a).
Odborná spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností (CPČ) sa získava certifikačnou prípravou v certifikovaných pracovných činnostiach (Príloha č. 3 časť P písm. b).
Podľa § 56 psychológ, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností, samostatne vykonáva odborné pracovné činnosti súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré zodpovedajú rozsahu a obsahu získaného vzdelania. Psychológ, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností, samostatne vykonáva špecializované pracovné činnosti podľa akreditovaného špecializačného študijného programu6) príslušného špecializačného odboru; samostatne môže vykonávať aj konzultačnú, výskumnú, vzdelávaciu alebo výchovnú činnosť v zdravotníctve. Psychológ, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností, samostatne vykonáva certifikované pracovné činnosti podľa akreditovaného certifikačného študijného programu6) príslušnej certifikovanej pracovnej činnosti.
3.1 Výkon povolania klinický psychológ
Oprávnenie pre samostatný výkon povolania klinický psychológ
Podľa §3 Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) písm. c) ods.1 psychológ nemôže vykonávať svoje povolanie na živnosť.
Každý, kto chce vykonávať povolanie klinický psychológ vo svojom mene ako samostatne zárobkovo činná osoba, je povinný mať licenciu pre výkon povolania v špecializácií klinická, psychológia, pre ktorú spĺňa potrebné vzdelanie a prax. Pokiaľ chce psychológ vykonávať certifikovanú pracovnú činnosť (CPČ Dopravná psychológia, CPČ Psychoterapia, CPČ látkové a nelátkové závislosti, CPČ Špecifické intervencie pre podporu duševného zdravia pacienta s duševnou poruchou – aktuálne v akreditačnom konaní), potrebuje požiadať o vydanie licenciu pre výkon týchto CPČ. Výdaj licencie zabezpečuje príslušná stavovská organizácia, t.j. Slovenská komora psychológov, na základe posúdenia splnenia podmienok pre výdaj príslušnej licencie.
Ak chce psychológ podnikať ako fyzická osoba a nebude si zriaďovať zdravotnícke zariadenie, je potrebné požiadať o licenciu L1A – na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckym pracovníkom v povolaní psychológ. Týka sa všetkých psychológov, ktorí pracujú samostatne. Samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.
Ak chce psychológ prevádzkovať vlastné zdravotnícke zariadenie a bude podnikať ako fyzická osoba, je potrebné požiadať o licenciu L1B – na výkon zdravotníckeho povolania zdravotníckym pracovníkom v povolaní psychológ.
Ak chce psychológ mať vlastné zdravotnícke zariadenie a bude podnikať ako právnická osoba (s.r.o. a iné), je potrebné požiadať o licenciu L1C – na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní psychológ. Funkciu odborného zástupcu je možné vykonávať len pre jedno zdravotnícke zariadenie.
O licenciu nemusia požiadať tí psychológovia, ktorí pracujú v zdravotníckom zariadení v zamestnaneckom pomere. V tomto prípade musí mať ich zamestnávateľ, t.j. príslušné zdravotnícke zariadenie, alebo iná organizácia psychologickú činnosť v predmete podnikania a odborného garanta na príslušný špecializačný odbor alebo certifikovanú činnosť (túto licenciu vydáva taktiež príslušná stavovská organizácia).
Podľa Zákona 578/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti Príloha č. 4 klinický psychológ má povinnosť dodržiavať Etický kódex zdravotníckeho pracovníka. Podľa Slovenskej komory psychológov sa má psychológ riadiť aj Etickým kódexom psychológa.
3.2 Spôsoby ďalšieho vzdelávania
Ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, a teda aj psychológov, zahŕňa a) špecializačné štúdium (§ 69 – 72), b) certifikačnú prípravu prípravu (§ 73), c) sústavné vzdelávanie (§ 75).
3.2.1 Špecializačné štúdium v odbore klinická psychológia v SR
Špecializačné štúdium (ŠŠ) v klinickej psychológii vychádza z Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z. z.
Špecializačné štúdium v súčasnosti v SR zabezpečujú
Po splnení zásad akreditácie pre vzdelávanie v špecializačnom programe v špecializačnom odbore Klinická psychológia môže špecializačné štúdium v tomto odbore zabezpečovať aj iná vzdelávacia inštitúcia.
Podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, atď. si môže zdravotnícky pracovník podať žiadosť o zaradenie do špecializačného štúdia priebežne počas celého kalendárneho roka. Uchádzači sú zaradení najneskôr do 30 dní od doručenia kompletnej žiadosti.
Žiadosť o zaradenie do špecializačného štúdia zdravotníckeho pracovníka, ktorý je v pracovnom pomere, podáva zamestnávateľ zdravotníckeho pracovníka po uplynutí skúšobnej doby na základe jeho žiadosti.
Do špecializačného štúdia v odbore klinická psychológia sú zaradení uchádzači, ktorí spĺňajú nasledujúce podmienky:
V zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov – uchádzač môže byť zaradený len do jedného špecializačného štúdia v jednej vzdelávacej ustanovizni (nie vo viacerých súčasne).
Počas špecializačného štúdia môže zdravotnícky pracovník (psychológ) vykonávať špecializované pracovné činnosti len pod odborným vedením zdravotníckeho pracovníka s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v príslušnom špecializačnom odbore (t.j. klinického psychológa).
3.2.2 Študijné programy pre výkon certifikovaných pracovných činností
Podľa Prílohy č. 3 k NV č. 296/2010 Z. z. v povolaní psychológ určuje študijné odbory v odbore psychológia pre certifikovanú pracovnú činnosť.
– pre CPČ psychoterapia
– pre CPČ látkové a nelátkové závislosti
– pre CPČ Špecifické intervencie pre podporu duševného zdravia pacienta s duševnou poruchou – aktuálne je v akreditačnom konaní (pre túto CPČ sa vyžaduje absolvovanie minimálne 12 mesiacov štúdia na získavanie odbornej spôsobilosti na výkon špecializovanej pracovnej činnosti v relevantnom odbore)
Vzdelávanie v CPČ psychoterapia zabezpečujú v súčasnosti akreditované certifikované vzdelávacie inštitúty združené v Slovenskom inštitúte vzdelávania v psychoterapii, a samostatné inštitúty ABC slovenský inštitút pre výcvik v KBT a Slovenský inštitút logoterapie a existenciálnej analýzy (SILOE).
Po splnení zásad akreditácie pre vzdelávanie v CPČ Psychoterapia môžu príslušné vzdelávanie zabezpečovať aj iné vzdelávacie inštitúcie.
Vzdelávanie v CPČ dopravná psychológia aktuálne zabezpečuje Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave a vzdelávanie v CPČ látkové a nelátkové závislosti zabezpečuje Paneurópska vysoká škola, Fakulta psychológie.
Po splnení zásad akreditácie pre vzdelávanie v predmetných CPČ môžu príslušné vzdelávanie zabezpečovať aj iné vzdelávacie inštitúcie.
Počas certifikačnej prípravy môže zdravotnícky pracovník vykonávať certifikované pracovné činnosti len pod odborným vedením zdravotníckeho pracovníka s odbornou spôsobilosťou na výkon certifikovaných pracovných činností v príslušnej certifikovanej pracovnej činnosti.
NV 296/2010 určuje špecializačné odbory na riadenie a organizáciu zdravotníctva aj v povolaní psychológ, a to nasledovne:
2.Odborník na riadenie vo verejnom zdravotníctve Master of Public Health
3.2.3 Študijný program pre sústavné vzdelávanie
Podľa Zákona 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti atď. je zdravotnícky pracovník povinný sa sústavne vzdelávať. Sústavné vzdelávanie sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu (Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 74 z 15. februára 2019 o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckeho pracovníka).
Pri sústavnom vzdelávaní ide o priebežné obnovovanie, prehlbovanie a udržiavanie získanej odbornej spôsobilosti v súlade s rozvojom príslušných odborov po celý čas výkonu zdravotníckeho povolania. Vzdelávacie aktivity zabezpečujúce sústavný profesionálny rozvoj zručností zdravotníckeho pracovníka sú zamerané najmä na vedecký rast, technický rast, etický rast, osvojovanie si znalostí právnych predpisov súvisiacich s výkonom zdravotníckeho povolania, tréning komunikačných zručností, oblasť elektronického zdravotníctva a na inovácie, ktoré prispievajú ku kvalitnému, bezpečnému a efektívnemu výkonu zdravotníckeho povolania. Absolvovanie vzdelávacích aktivít v rámci sústavného vzdelávania nezabezpečuje zvýšenie kvalifikácie.
Sústavné vzdelávanie pre zdravotníckych pracovníkov príslušného zdravotníckeho povolania zabezpečuje zamestnávateľ, odborné spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti a komora, v ktorej je zdravotnícky pracovník registrovaný (§ 62 ods. 2 až 12), samostatne alebo v spolupráci so vzdelávacími ustanovizňami alebo inými medzinárodne uznanými odbornými spoločnosťami alebo profesiovými združeniami a poskytovateľmi.
Sústavné vzdelávanie sa uskutočňuje v akreditovaných študijných programoch sústavného vzdelávania alebo v neakreditovaných vzdelávacích aktivitách, pričom neakreditovanou vzdelávacou aktivitou sa rozumie jednorazová vzdelávacia aktivita.
Kritériom na hodnotenie sústavného vzdelávania získaný počet kreditov za vzdelávacie aktivity. Hodnotenie vzdelávania sa vykonáva v pravidelných päťročných cykloch a hodnotí sa v aktuálne vykonávanom zdravotníckom povolaní.
(Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 74 z 15. februára 2019 o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckeho pracovníka)
Ak zdravotnícky pracovník v zdravotníckom povolaní psychológ získal za hodnotené obdobie najmenej 50 kreditov, tak sa sústavné vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka hodnotí výsledným hodnotením „splnil“. Počty kreditov za akreditované a neakreditované vzdelávacie aktivity, za prednáškovú, publikačnú, pedagogickú a vedecko-výskumnú činnosť určuje príslušná vyhláška.
3.2.4 Výzvy pre vzdelávanie v klinickej psychológii
Do kurikula vzdelávania v klinickej psychológii vo všetkých existujúcich formálnych spôsoboch je potrebné implementovať aktuálne poznatky vychádzajúce z postupov založených na empirických a vedeckých dôkazoch, dobrej klinickej praxi a interdisciplinárnej spolupráci. Samotný obsah by mal reflektovať modely vzdelávania v klinickej psychológii dostupné v zahraničí a v súlade s možnosťami domácej praxe ich implementovať a/alebo sa s nimi harmonizovať. Cieľom je rozvoj vedomostí a zručností potrebných pre budúcu klinickú prax s rôznorodou populáciou pacientov vrátane flexibilnejšieho reagovania na populačné, zdravotné a iné trendy a výzvy. Výzvou je rozvoj praktických zručností nevyhnutných pre komplexné porozumenie a schopnosť hodnotenia zdrojov odborného poznania, schopnosť realizácie samostatných výskumných aktivít v odbore, prípadne implementovať poznatky z aktuálnych výskumov do klinickej praxe. Okrem iného je kľúčové zintenzívnenie zahraničného sieťovania sa s cieľom zapojiť slovenských odborníkov do rozsiahlych projektov, ktoré tvarujú budúcnosť odboru. Nevyhnutným je hľadanie možností silnejšej podpory a stimulov pre odborné pracoviská, zapojené do priamej výučby študentstva vrátane cirkulačných stáží primárne v magisterskom stupni štúdia.
Zrušuje sa koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore Klinická psychológia číslo 16532-1/2006-OZS uverejnená vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, čiastka 28 – 42 zo dňa 1. júna 2006, ročník 54.
Táto koncepcia nadobúda účinnosť ……..
doplniť: “v bio-psycho-sociálnom a spirituálnom kontexte”
formulácia
prehodenie poradia, aby nebolo za sebou “zdravia zdravie”
len oprava: “sa toto chápanie”
👍
napadlo ma ak by bolo vhodné z multietážovej teórie vzniku chorôb (Beštecký, Beran), taktiež viacfaktorový model chorôb ktorý hovorí o naplnení určitých kritérií pre vznik ochorenia tak, že z viacerých naplnených faktorov pre vznik ochorenia spúšťa ochorenie ten posledný, ktorý nemusí byť z nášho hľadiska významný
Som za
navrhujem rozčleniť jednotlivé druhy prevencie (podľa Bašteckej) – upravovala som žiaľ samostatnú verziu, tak dopĺňam aj sem aj s včlenením Zdenkiných poznámok
takto by som to formulovala
Baštecká popisuje v rámci prevencie aj rehabilitáciu, reedukáciu a resocializáciu – na zváženie
rozhovor, pozorovanie, anamnéza a analýza spontánnych produktov patria medzi klinické metódy – treba ich zvlášť uvádzať? Možno by som ich len uviedla v zátvorke a zdôraznila ich význam (ešte pouvažujem).
zapracované červenou farbou
tiež som za to aby sa to zatriedilo: “… psychodiagnostika okrem testových metód zahŕňa aj klinické metódy, akými sú rozhovor, anamnéza, pozorovanie (napr. rečového a výkonového prejavu) a analýza spontánnych produktov. Jej jadrovou súčasťou je celkové zhodnotenie výsledkov klinických a testových metód za účelom diagnostickej úvahy a konceptualizácie klinického prípadu…”
Prečo iba zvláštností? Ja by som to nevyčleňovala, pre nás je dôležité aj “normálne” správanie
zapracované červenou farbou
príde mi to duplicitné
interindividuálnych a intraindividuálnych osobitostí
zapracované
Návrh: Správa z psychodiagnostického vyšetrenia, resp. záver z vyšetrenia, ktorý poskytuje ďalším odborníkom, najmä ak ide o konziliárne psychodiagnostické vyšetrenie na žiadosť lekára, obsahuje odpoveď na otázku žiadateľa a môže obsahovať aj informáciu o prognóze poruchy/ochorenia a odporúčania ďalších vyšetrení, resp. terapeutických postupov.
to mi príde tautologické – môže sa realizovať výskum bez hypotéz?
pridala som – ak som prehliadla v texte, tak zrušiť
navrhujem preformulovať: Špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť môže v ambulancii klinickej psychológie poskytovať aj psychológ…….
Vyhovené 🙂
návrh: vyňať zo zátvorky, aby to bolo dostatočne zdôraznené. Klinickopsychologická starostlivosť je dostupná aj na žiadosť pacienta bez odporúčania lekárom.
akých? – napr.aj chemici sú špecialisti. Návrh: aj pacientom špecializovaných ambulancií
doplniť: v štátnom aj súkromnom sektore, a to v AKP v rámci polikliník…… Možno by som dala “samostatne pôsobiacich ambulanciách klinickej psychológie” ako prvé, lebo tých je zrejme najviac. Ako Zdenka umne upozornila – iba ak by nás všetkých kúpila Penta.
tu vidím trochu zádrheľ – do väčších miest dochádzajú ľudia za prácou a je tam väčšia koncentrácia obyvateľstva počas prac.dní.
majú to tak aj psychiatri – navyše sú okresy, kde ambulancia KP nie je
psychologická podpora pacienta a jeho rodiny ako všeobecnejší pojem sa mi zdá vhodné doplniť aj keď predchádzajúci odsek informáciu obsahuje
ok 🙂
Vložil som ešte toto nové
toto sú veľmi konkrétne údaje, ktoré môžu mať krátkodobý charakter – je otázne, či tam nestačí dať tú nasledujúcu všeobecnejšiu formulku
Vyriešime spolu zajtra aj s MZ – čiastočne to rieši hneď nasledujúca veta pod
Ano, tú nasledujúcu vetu som myslela, že by možno stačila. Ale to sú len moje úvahy, čo mi napadali, keď som to čítala – bez nároku na nutnosť akceptácie.