Zdravotné aplikácie v telefónoch a smart hodinkách významne prispievajú k zodpovednejšej a kvalitnejšej starostlivosti o vlastné zdravie. Spolu s jedinečnými výhodami však prinášajú rad prehliadaných problémov, ktoré brzdia ich širšiu aplikáciu v praxi.
Zdravotné aplikácie dostupné v našich telefónoch a smart hodinkách predstavujú spomedzi doterajších technológií najväčší pokrok v starostlivosti o vlastné zdravie. Len ťažko by sme našli technológiu, ktorá by mala pozitívnejší efekt na starostlivosť o osobné zdravie a celkovú zdravotnú gramotnosť.
Vďaka zdravotným aplikáciám môžeme merať rozličné zdravotné indikátory, sledovať vývoj chronického ochorenia alebo celkovo zlepšovať svoje zdravie. Navyše tým ako sú tieto aplikácie nadizajnované nás môže ich využívanie vtiahnuť prostredníctvom gamifikácie.
Aj pre tieto dôvody sú zdravotné aplikácie populárne a robia z nich dlhodobo perspektívnu oblasť zdravotníctva. To ilustruje aj veľkosť trhu so zdravotnými aplikáciami, ktorý by mal v tomto roku dosiahnuť hodnotu 63,5 miliárd amerických dolárov.1
Význam zdravotných aplikácií narastá, keď si uvedomíme, že tieto technológie prakticky vznikli až príchodom smart telefónov a hodiniek. Iste, technológie, metódy a poznatky, na ktorých sú zdravotné aplikácie postavené existovali aj pred rozšírením smart osobnej techniky, ale vo väčšine prípadov s nimi pracoval len vyškolený zdravotnícky personál.
Zdravotné aplikácie dostali medicínske poznatky a technológie z ambulancií a významne tak demokratizovali starostlivosť o vlastné zdravie.
Pred rozmachom zdravotných aplikácií boli najčastejšími technológiami a metódami na meranie a starostlivosť o vlastné zdravie osobná váha, tlakomer, index BMI (inak veľmi nepresný spôsob merania nadváhy, nakoľko nezohľadňuje rozdiel medzi tukom a svalmi), či rôzne spôsoby sledovania menštruačného cyklu.
Zdravotné aplikácie však náš vplyv na vlastné zdravie značne rozšírili and prehĺbili.
Na trhu so zdravotnými aplikácie môžeme nájsť nástroje s rôznym využitím od úpravy stravy cez manažovanie chronických ochorení ako je napríklad Crohnova choroba, až po starostlivosť o duševné zdravie a zvládanie úzkostí. Počet ochorení, či zdravotných stavov, na ktoré sú vyvinuté zdravotné aplikácie sa stále zvyšuje.
Popularita a rozsiahle využitie robia zo zdravotných aplikácií perspektívnu zložku zdravotnej starostlivosti. Preto je dôležité viesť diskusiu o benefitoch, ako aj prehliadaných problémoch týchto perspektívnych technológií.
Zdravotné aplikácie majú rad významných benefitov. Okrem tých zrejmých technologických ide hlavne o tieto benefity.
Zdravotné aplikácie posilňujú angažovanosť pacientov na prevencii, sledovaní a celkovom zlepšovaní zdravotného stavu. Hlavne aplikácie vyvinuté pre špecifické chronické ochorenia umožňujú pacientom s týmito ochoreniami získať istú mieru autonómnosti a kontroly nad vlastným zdravotným stavom.2
Vďaka širokému výberu zdravotných aplikácií je možné monitorovať základné ukazovatele svojho zdravia a manažovať rozsiahlu škálu chronických chorôb od tých najbežnejších, až po tie najzriedkavejšie.
Viac ako 350 000 zdravotných aplikácií3 umožňuje takmer každému používateľovi vybrať si tú vhodnú aplikáciu.
Rozšírené používanie zdravotných aplikácií, zameraných najmä na manažment chronických ochorení, môže odbremeniť zdravotnícky personál, a to zníženým počtom návštev ambulancie.2
V súvislosti s tým nemožno nespomenúť domáce diagnostické nástroje prepojené na telefóny a smart hodinky, ktoré môžu znížiť čakacie lehoty a celkovo zrýchliť medicínu.4
Jedna zo základných téz zdravotníckych politík a analýz hovorí o tom, že prevencia je najlacnejšia a najefektívnejšia zdravotná starostlivosť. Vďaka tomu, že zdravotné aplikácie umožňujú sledovať celkový zdravotný stav ako aj vývoj chronického ochorenia môžu včas pomôcť s identifikáciou zdravotných komplikácií alebo im predísť.
Či už sa tento efekt prejaví u jednotlivcov alebo na väčšej časti populácie, v oboch prípadoch môže viesť k šetreniu verejných výdavkov.
I napriek menovaným benefitom sa so zdravotnými aplikáciami spája niekoľko prehliadaných problémov, ktoré brzdia ich širšie využitie alebo podkopávajú ich dôveryhodnosť.
Zdravotné aplikácie predpokladajú racionálnosť svojich užívateľov. Ako nám však napovedá behaviorálna ekonómia, psychológia, sociológia a rad ďalších vedných disciplín, ľudia sa nie vždy chovajú racionálne. Inherentná ľudská iracionalita tak môže mať vplyv nesprávne využívanie aplikácií.
Chybné používanie zdravotných aplikácií môžeme pripísať nedostatočným digitálnym zručnostiam užívateľa. Nemalo by sa však podceňovať vedomé nesprávne používanie týchto aplikácií, ktoré môže byť motivované napríklad strachom z reakcie zdravotníckeho personálu.
Na takmer nevyčerpateľnú ponuku zdravotných aplikácií môžeme nahliadať aj ako na negatívum. Môže sťažiť naše rozhodovanie, nakoľko užívateľ si nemusí vedieť vybrať tú správnu aplikáciu pre jeho zdravotný stav. Priveľká možnosť výberu tiež môže nakoniec úplne paralyzovať a znemožniť výber ktorejkoľvek aplikácie.
Zdravotné aplikácie svojím spôsobom určujú životný štýl (v oblastiach stravy, pohybu, či návykov), niečo od užívateľa žiadajú, niečo mu prikazujú, a tak môžu pre niektorých užívateľov pôsobiť represívne,5 a tým ich odradiť od dlhodobého používania.
Dlhodobému používaniu nepomáha ani skutočnosť, že značný podiel aplikácií sa spolieha na manuálne zapisovanie údajov, čo z nich robí len sofistikovanejší zápisník.
U niektorých zdravotných aplikácií je otázna dlhodobá udržateľnosť. Niektoré z nich vznikajú so žiadnou alebo nízkou finančnou podporou, o ktorú môžu eventuálne prísť, čo môže viesť k zastaveniu podpory, či strate zaznamenaných údajov. Závažnosť tohto rizika sa prehlbuje u aplikácií určených na manažment chronických ochorení, ktoré by mali byť vyvíjané na dlhodobé, celoživotné využitie.
Aby boli zdravotné aplikácie integrálnejšou súčasťou zdravotníctva, je potrebné, aby zdravotné aplikácie využívali a dáta z nich konzultovali lekári a lekárky. Avšak v bežnej praxi všeobecných lekárov a lekárov špecialistov nemusia zdravotné aplikácie pôsobiť dôveryhodne, čo má vplyv na ochotu lekárov a lekárok ich využívať.
Medzi dôvody, ktoré podporujú nedôveru voči zdravotným aplikáciám patrí:
Nedôveru zo strany lekárov a lekárok ovplyvňuje aj to, že podiel zdravotných aplikácií je vyvinutých bez:
Tvorcovia zdravotných aplikácií by mali zapojiť do vývoja aplikácií a ich následnom využívaní do praxe čo najviac zdravotníkov.789
Nezanedbateľným problémom zdravotných aplikácií, ktorý obmedzuje ich využívanie zdravotným personálom je náročné, až nemožné zdieľanie zaznamenaných údajov. Zdravotné aplikácie môžu vnímať lekára ako tretiu stranu, voči ktorej je zdieľanie nemusí byť umožnené.
Ide o inak žiadané bezpečnostné opatrenie, ktoré však v kontexte lekárskej konzultácie môže pôsobiť ako prekážka intenzívnejšieho používania zdravotných aplikácií.
Relatívne častým problémom zdravotných aplikácií, hlavne tých určených na manažment chronických ochorení, sú netransparentné platobné podmienky a plány predplatného. Takáto obchodná netransparentnosť môže odradiť potenciálnych používateľov.
Ďalším problémom týkajúcim sa prevažne aplikácií určených na chronické ochorenia je ich otázne krytie zo strany zdravotných poisťovní.
Zdravotné poisťovne sú voči zdravotným aplikáciám obozretné, nakoľko si uvedomujú otáznu životnosť, podporu a neochotu ich využívania zo strany lekárov.
PR tímy vývojárov zdravotných aplikácií neraz presvedčivo hovoria o zdravotných benefitoch ich produktu. Štúdie vyhodnocujúce efektívnosť zdravotných aplikácií však často majú limitovaný počet účastníkov. Nežiadúcim efektom zdravotných aplikácií je aj to, že môžu potlačiť subjektívne postrehy pacientov súvisiace s ich diagnózou.10
Zdravotné aplikácie predstavujú perspektívnu oblasť starostlivosti o vlastné zdravie, ktorá má potenciál zvýšiť zdravotnú gramotnosť, zlepšovať svoje zdravie a monitorovať chronické ochorenia.
Vzhľadom na veľkosť trhu, pokroky vo vývoji smart zariadení a zlepšovaní ich dostupnosti môžeme očakávať nárast počtu zdravotných aplikácií, ako aj ich používateľov.
Aby sa však zdravotné aplikácie stali skutočne integrálnou súčasťou zdravotnej starostlivosti, ich vývojári musia zapracovať na dlhodobej udržateľnosti aplikácií a získavať si partnerov medzi zdravotníckym personálom, ako aj zdravotnými poisťovňami.
Ak dokážu vývojári presvedčiť lekárov a poisťovne o účinnosti ich produktov, zdravotné aplikácie sa môžu stať rozšírenejšie, čo sa môže prejaviť šetrením verejných výdavkov.
Ďalším prvkom, ktorý by mal vplyv na zaangažovanosť používateľov je už vyššie spomínaná gamifikácia. To, ako by sa princípy gamifikácie dali využiť v zdravotníckych aplikáciách rozoberieme v ďalšom blogu.
Zdravotným aplikáciám sa na Ministerstve zdravotníctva SR venujeme v rámci projektu centier integrovanej zdravotnej starostlivosti (CIS), ktoré predstavujú partnerstvá spájajúce zdravotnú and sociálnu starostlivosť v jednom spoločnom priestore.
Prvým krokom v týchto centrách je fyzická integrácia zdravotnej starostlivosti, na ktorú nadväzuje digitálna integrácia. V rámci digitálnej integrácie uvažujeme v kontexte telemedicínskych riešení, ktoré na diaľku prepájajú lekára s pacientom, či lekárov navzájom.
V nami pripravovaných poliklinikách RCIS (Regionálne centrá integrovanej starostlivosti) už poskytujeme priestor na to, aby tieto formy telemedicíny boli preplatené. Veríme, že takto nastavené podmienky motivujú k hlbšiemu využívaniu aj iných digitálnych zdravotníckych riešení. V súvislosti s telemedicínou aj naďalej pracujeme na virtuálnej integrácii v projektoch CIS.