Udržateľné zdravotníctvo sa začína pri občanovi, nie pacientovi
Všetci dávame zdraviu prioritu, no často ho umiestňujeme na posledné miesto v našich každodenných rozhodnutiach. Prečo je to tak?
Finančná udržateľnosť zdravotníctva a zapojenie pacientov…
sú určite kľúčovými témami, ktoré majú významný vplyv na zdravie populácie a fungovanie zdravotníckeho systému. Avšak z môjho pohľadu je žiaduce viac sa sústrediť na komplexné riešenie problému.
„Ak chceme dosiahnuť finančnú udržateľnosť zdravotníctva a zlepšiť zdravie populácie, musíme sa zamerať nielen na pacientov, ale na všetkých občanov už v rámci prevencie zdravia. Nemali by sme čakať, kým sa občan stane pacientom.“
Vysvetlenie prečo uprednostňujeme okamžité uspokojenie pred tým budúcim, môžeme nájsť v psychológii. Tento jav sa nazýva skreslenie prítomnosti, známe tiež ako present bias. Toto skreslenie nám pomáha pochopiť, prečo napríklad ľudia nechcú vystúpiť zo svojich zabehnutých koľají (status quo) a prečo nechodia pravidelne na preventívne prehliadky. Prehliadka totiž môže v ich očiach prinášať nejasný budúci úžitok, zatiaľ čo ich každodenné povinnosti sa im zdajú dôležitejšie. Toto skreslenie budúcich úžitkov teda spôsobuje odkladanie danej činnosti.
Ak by bol systém nastavený tak, aby s týmito skresleniami automaticky počítal (architektúra voľby), dokázali by sme uľahčiť občanom nielen účasť na preventívnych prehliadkach, ale aj mnohé ďalšie činnosti. Existuje niekoľko nástrojov, ktoré dokážu preukázateľne zabraňovať prokrastinácii a pri malej zmene nastavenia systému dokážu preukázateľne prinášať požadované výsledky.
Aké sú možné riešenia?
Jedným z takýchto nástrojov by mohlo byť automatické prihlásenie na ďalšiu prehliadku priamo po jej absolvovaní alebo automatické zasielanie termínov preventívnych prehliadok. Občan by bol tiež informovaný o prehliadke týždeň vopred formou SMS správy na jeho telefón, prípadne by mal potvrdiť svoju účasť odpoveďou na SMS správu. Týmto potvrdením by dochádzalo k určitej forme záväzku, čo by dopomohlo občanovi prekonať medzeru medzi jeho dobrým záujmom a požadovanou činnosťou (tzv. intention-action gap).
Na základe uvedeného príkladu, ale aj výsledkov z našich projektov môžeme vidieť, že architektúra voľby má významný vplyv na rozhodovanie jednotlivcov a môže pomôcť zvýšiť ich angažovanosť a zapojenie do spoločenských aktivít, vrátane zdravotníctva. Vplyvu architektúry voľby na zvýšenie participácie občanov v zdravotníctve sa budeme venovať v nasledujúcich blogoch.
Na čo by sme nemali zabudnúť
V neposlednom rade je nevyhnutné, aby zdravotnícky systém bol prístupný a spravodlivý pre všetkých občanov, bez ohľadu na ich sociálne a ekonomické zázemie. Väčšie zapojenie občanov môže viesť k lepšiemu zdravotnému stavu populácie a zlepšeniu finančnej udržateľnosti zdravotníckeho systému. Avšak na dosiahnutie tohto cieľa by sme mali zohľadniť celkový kontext problematiky a hľadať riešenia šité na mieru, ktoré budú účinné pre všetky skupiny občanov.
NAJNOVŠÍ POST
Peniaze pri zamestnaní nie sú všetko
Udržateľné zdravotníctvo sa začína pri občanovi, nie pacientovi
Prečo nevyhľadávame pomoc, keď ju potrebujeme? A čo znamená skratka GBV?
